Vytýčenie hranice pozemku je jednou z bežných geodetických činností. Vykonáva sa napríklad vtedy, ak je potrebné postaviť nové oplotenie, ale vlastník nevie, kadiaľ prebieha hranica jeho pozemku v teréne, prípadne pri rôznych susedských sporoch. Vytýčenie hranice pozemku však nepozostáva len zo samotného vyznačenia jednotlivých bodov v teréne, ale je to komplexný proces, ktorý zahŕňa množstvo ďalších činností, ktoré sú pre zákazníka v podstate neviditeľné. Ako celý tento proces prebieha, to si vysvetlíme v nasledujúcich riadkoch.
Príprava podkladov
Po prijatí objednávky nastáva prvá fáza, v ktorej si geodet pripraví všetky potrebné podklady k vytýčeniu. Ako prvé si zistí podrobnosti o katastrálnej mape v danom katastrálnom území. Vo všeobecnosti poznáme na Slovensku 2 typy katastrálnych máp – číselné a nečíselné.
Číselné mapy sú novšie a sú vytvorené na podklade číselných meraní, ktorých výsledkom boli súradnice jednotlivých bodov v mape v záväznom súradnicovom systéme, ktorý používame aj dnes. Vytyčovanie z týchto máp je teda jednoduchšie, keďže tieto súradnice sú známe. Číselných katastrálnych máp je na našom území približne polovica, pričom sa predpokladá, že v budúcnosti bude týchto máp pribúdať čoraz viac.
Druhou skupinou sú katastrálne mapy nečíselné. História týchto máp siaha až do čias rakúsko-uhorskej monarchie a boli vyhotovené na podklade nečíselných metód, čo v preklade znamená, že výsledkom takéhoto merania neboli súradnice jednotlivých bodov, ale mapa sa kreslila priamo v teréne a z merania sa zachoval iba tento grafický záznam. Vytyčovanie z týchto máp je teda v súčasnosti oveľa zložitejšie a vyžaduje si značnú mieru prípravy.
Vytyčovanie hranice pozemku by sa v zásade malo vykonávať rovnakými postupmi a metódami, ako boli vytyčované body zamerané pri mapovaní (samozrejme s výnimkou starých nečíselných meraní), preto je vo väčšine prípadov nutné zájsť do archívu katastra nehnuteľností a nájsť všetky dostupné podklady k vytyčovanej parcele. Medzi tieto podklady patria napríklad vytyčovacie náčrty, náčrty z pôvodného katastrálneho mapovania, geometrické plány alebo rastre pôvodných katastrálnych máp. Keďže aj tieto podklady sú rôznej kvality a presnosti, geodet ich musí správne posúdiť a pri vytýčení hranice použiť najlepšie z týchto podkladov.
Zameranie na pozemku
Ďalej musí geodet prísť do terénu a zamerať skutkový stav na parcele a v jej blízkom okolí. Toto meranie, spolu s ostatnými podkladmi z katastra, slúži na výpočet súradníc vytyčovaných bodov, resp. výpočet vytyčovacích prvkov, pomocou ktorých sa body vytýčia. Opäť je dôležité zdôrazniť, že vytýčenie hranice pozemku by sa prednostne malo robiť rovnakými postupmi a metódami, ako boli body zamerané. Nie vždy to však je možné, preto je vo veľkej časti prípadov na vytýčenie použitá metóda GNSS.
Vytýčenie hranice pozemku je možné vykonať oficiálnou cestou alebo len informatívne. Pri oficiálnej ceste geodet navyše vyhotovuje vytyčovací náčrt a protokol o vytýčení hranice pozemku. K vytýčeniu sú okrem objednávateľa prizvaní aj vlastníci a iné oprávnené osoby dotknutých susedných parciel, ktorí majú možnosť sa k vytýčeniu vyjadriť. Informatívne vytýčenie slúži len pre potreby objednávateľa, nie je záväzné a nie sú k nemu prizvaní ani vlastníci dotknutých susedných parciel.
Vytýčenie bodov v teréne
Nakoniec nasleduje samotné vytýčenie bodov v teréne. Geodet na základe vypočítaných súradníc, resp. vytyčovacích prvkov geodetickými metódami vytýči polohu jednotlivých lomových bodov hranice pozemku a vyznačí ich polohu v teréne pomocou drevených kolíkov alebo roxorov. Potom by mali byť vykonané ešte rôzne kontrolné merania, ako napríklad meranie omerných alebo krížových mier medzi bodmi, kontrolný výpočet výmery parcely, a pod. Tieto merania slúžia na kontrolu správnosti vytýčenia jednotlivých bodov.
Ak sa jedná o oficiálne vytýčenie, mali by sa ho zúčastniť aj všetci dotknutí vlastníci susedných parciel a iné oprávnené osoby. Po vytýčení majú všetci prítomní možnosť sa vyjadriť k priebehu vytýčenej hranice. Ich pripomienky, resp. súhlas/nesúhlas a podpis sa vyznačí do protokolu o vytýčení hranice. Dotknutá osoba má samozrejme právo sa vytýčenia nezúčastniť, čím ale stráca právo vyjadriť sa k priebehu hranice, ak by náhodou došlo k súdnemu sporu.
Nakoniec sa vytyčovací náčrt a podpísaný protokol o vytýčení overia autorizovaným geodetom a odovzdajú do katastrálnej dokumentácie. Pri informatívnom vytýčení sa iba vyznačí poloha bodov v teréne, vytyčovací náčrt ani protokol o vytýčení sa v tomto prípade nevyhotovuje. Ak sa jedná o katastrálnu mapu číselnú, je možné vytýčenie vykonať aj jednoduchým spôsobom, kde sa iba preberú súradnice bodov z mapy, bez akéhokoľvek kontrolného merania. Na záver je nutné povedať, že by ste nikdy nemali vykonávať vytýčenie hranicu pozemku svojpomocne, ale vždy by ste si na to mali zavolať profesionálov, ktorí vedia, ako na to, pretože v konečnom dôsledku by ste si mohli spôsobiť viac problémov ako úžitku.
Článok pre vás pripravil: ING. PETER KYSEĽ