Vo svojom živote sa už každý pravdepodobne stretol s pojmom parcela registra E, prípadne nejakú sám aj vlastní. Pod týmto pojmom dnes rozumieme parcely, ktoré boli pôvodne zapísané v pozemkovej knihe a boli zobrazené na starých katastrálnych mapách. Dnes sú tieto parcely v rámci katastra nehnuteľností zapísané v registri E a zobrazené v mape určeného operátu. Aby sme si bližšie vysvetlili tieto pojmy, musíme nazrieť do histórie evidencie nehnuteľností na našom území až do čias rakúsko-uhorskej monarchie.
V minulosti takmer každý vlastnil kúsok pôdy v extraviláne, ktorú väčšinou aj sám užíval a hospodáril na nej. Vlastnícke vzťahy sa začali evidovať v druhej polovici 19. storočia, pričom v podstate až do roku 1950 existovali dve inštitúcie na evidenciu nehnuteľností. Prvou bola pozemková kniha, ktorá slúžila najmä na evidovanie vlastníckych práv. Tou druhou bol pozemkový kataster, ktorý slúžil najmä na daňové účely. V začiatkoch mala každá inštitúcia svoju vlastnú mapu, neskôr sa začalo s tzv. zjednocovaním, čo znamenalo, že pozemková kniha začala používať mapu pozemkového katastra. Tento systém zostal v podstate bezo zmeny aj po vzniku 1. československej republiky, iba pozemkový kataster sa premenoval na československý pozemkový kataster a pre tvorbu katastrálnych máp sa začal používať nový súradnicový systém S-JTSK, ktorý používame dodnes. Vlastnícke práva sa však až do roku 1950 zapisovali aj do pozemkovej knihy. Vlastníci stále užívali svoju pôdu, hranice jednotlivých pozemkov boli zreteľné aj v teréne.
Významnejšie zmeny v evidencii vlastníctva nastali po spoločenských zmenách okolo roku 1950, kedy sa začal proces tzv. kolektivizácie, v ktorom boli zakladané jednotné roľnícke družstvá. V tomto období sa prestali evidovať vlastnícke vzťahy a začali sa evidovať iba údaje o užívaní pôdy. V teréne boli rozorané hranice medzi jednotlivými pozemkami a pozemky boli pospájané do veľkých lánov. Podobným spôsobom bola upravená aj katastrálna mapa, kde boli poškrtané jednotlivé vlastnícke hranice a pozemky boli spojené do väčších – tzv. vyrieďovanie máp (na obrázku sú modrou farbou pôvodné hranice, kde jasne vidieť aj škrty na jednotlivých hraniciach, čiernou sú hranice nových, väčších pozemkov).
Tento stav v podstate v teréne pretrváva až dodnes. Spojenie pozemkov v teréne je zrejmé aj pri porovnaní historickej ortofotomozaiky z roku 1950 (zdroj: „Historická ortofotomapa bola vytvorená v rámci projektu Centra excelentnosti pre podporu rozhodovania v lese a krajine, Technická univerzita vo Zvolene a je dostupná na http://mapy.tuzvo.sk.“) a súčasnej ortofotomozaiky z roku 2010 (zdroj: „Ortofotomapa © EUROSENSE, s.r.o. a GEODIS SLOVAKIA, s.r.o.“).
Vtedajšie nástroje evidencie sa taktiež premenovali na Evidenciu pôdy (EP), resp. neskôr na Jednotnú evidenciu pôdy (JEP), čím sa zdôrazňuje fakt, že vlastnícke vzťahy boli v tomto období nezaujímavé. Po roku 1964 bola vytvorená Evidencia nehnuteľností (EN), ktorá bola vylepšením pôvodnej Evidencie pôdy. V rámci EN sa začali evidovať už aj vlastnícke práva a začali sa zakladať listy vlastníctva, ale iba v intravilánoch. V extravilánoch naďalej pretrvával pôvodný stav, teda evidovali sa iba užívacie vzťahy. V tomto období sa taktiež začala nová mapovacia kampaň – technicko-hospodárske mapovanie (THM), ktorej výsledkom boli presnejšie katastrálne mapy vo veľkej časti katastrálnych území. Tieto mapy však v intravilánoch zobrazovali len hranice jednotlivých veľkých lánov. Tento stav pretrvával až do roku 1989.
Po spoločenských zmenách v roku 1989 nastali zmeny aj v evidencii nehnuteľností, kedy bola požiadavka na majetkovoprávne vysporiadanie pôvodných pozemkov, aby s nimi bolo možné obchodovať. Taktiež nástroj na evidenciu sa premenoval na dnešný Kataster nehnuteľností. Keďže sa od roku 1950 udialo množstvo zmien (napr. postavili sa nové cesty, budovy), nebolo už do katastrálnych máp možné jednoducho doplniť pôvodné hranice tým istým spôsobom, ako boli v roku 1950 vymazané. Pôvodné hranice už tiež nebolo možné identifikovať v teréne a zamerať ich. Preto bolo rozhodnuté o vytvorení nového registra E. Do tohto registra boli v rámci procesu ROEP vpísané všetky parcely z najlepšieho pôvodného operátu, aký bol k dispozícii (tzv. určený operát). V rámci ROEP bola taktiež vytvorená mapa určeného operátu, ktorá zobrazuje práve pôvodné nehnuteľnosti registra E.
Nehnuteľnosti registra E sa teda dnes nachádzajú väčšinou v extraviláne, v miestach, kde boli po roku 1950 vyriedené vlastnícke hranice. Dnes sú zobrazené v mape určeného operátu. Nad každou parcelou registra E sa nachádza aj parcela registra C (veľký lán) zobrazená v katastrálnej mape, ktorej hranice sú zväčša aj identifikovateľné v teréne. Tieto parcely registra C zväčša nemajú založený list vlastníctva a existujú iba kvôli evidencii ich druhu pozemku a výmery. Na nasledujúcom obrázku môžeme vidieť prekrytie katastrálnej mapy s parcelami registra C (čiernou) a mapy určeného operátu s parcelami registra E (zelenou).
Nehnuteľnosti registra E sa však niekedy nachádzajú aj v intraviláne. Je to z toho dôvodu, že v rámci evidencie nehnuteľností neboli vysporiadané vlastnícke práva k danej parcele registra C a dnes nemá založený list vlastníctva.
A prečo sú parcely zapísané v registroch C a E, a nie napríklad v registroch A a B? V rámci EN existoval Informačný systém evidencie nehnuteľností (ISEN). Ten mal pôvodne 4 registre – register A (údaje o územných jednotkách), register B (údaje o užívateľoch a vlastníkoch), register C (údaje o nehnuteľnostiach – z toho plynie názov „parcely registra C“) a register D (doplnkové údaje o vlastníctve). Neskôr k nim pribudol piaty register – register E, do ktorého boli vpísané údaje o pôvodných nehnuteľnostiach zo starších operátov.
Na záver je nutné podotknúť, že jediným efektívnym nástrojom na odstránenie registra E a zapísanie všetkých pozemkov do registra C, sú pozemkové úpravy. Tie sú však finančne aj časovo veľmi náročné a ich celoplošná realizácia je v nedohľadne. Ak však nechcete čakať na pozemkové úpravy a chcete si dať svoju parcelu registra E zapísať do registra C, existuje aj druhá možnosť. Geodet vám na vašu žiadosť vyhotoví geometrický plán na majetkovoprávne vysporiadanie nehnuteľností, v rámci ktorého je číselne určená aj hranica vašej pôvodnej parcely. Na základe tohto geometrického plánu je potom parcela prepísaná z registra E do registra C. Ďalšou vecou, ktorú je nutné podotknúť je to, že výmera parcely registra E nie je záväzná. Tieto výmery boli určené väčšinou ešte za čias rakúsko-uhorskej monarchie iba rôznymi grafickými metódami, ktoré ale neboli príliš presné. Preto majú výmery v registri C prednosť, pretože boli určené v neskoršom období presnejšími metódami.
Článok pre vás pripravil: ING. PETER KYSEĽ