V súčasnej dobe sú už všetky katastrálne mapy spravované v digitálnej vektorovej forme, preto môžeme hovoriť aj o vektorových katastrálnych mapách. Preto by sa mohlo zdať, že všetky tieto mapy sú dostatočne kvalitné a vyhovujú všetkým požiadavkám na evidovanie nehnuteľností. Opak je však pravdou a existuje množstvo katastrálnych máp, ktoré nie sú až také kvalitné, ako by sa očakávalo.
Podľa spôsobu spravovania a kvality údajov v mapách dnes rozdeľujeme vektorové katastrálne mapy na dve skupiny – číselné a nečíselné. V nasledujúcich riadkoch si vysvetlíme, aký je medzi týmito mapami rozdiel a čo to znamená pre vlastníka nehnuteľnosti.
Vektorové katastrálne mapy nečíselné
Prvou veľkou skupinou sú vektorové katastrálne mapy nečíselné. Tieto mapy sú síce v súčasnosti spravované v digitálnej forme, ale ich história siaha až do 19. storočia, do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Na našom území sa začalo katastrálne mapovanie približne od roku 1850 a tento druh máp sa vyhotovoval až do prvej svetovej vojny.
Ich názov vyplýva z použitej metódy merania. Bola tu totiž používaná najmä tzv. metóda meračského stola. Táto metóda je nečíselná, čo znamená, že z merania sa nezachovali žiadne merané veličiny, ako napríklad uhly a dĺžky, ani súradnice jednotlivých bodov v mape. Hlavným výstupom z merania bol grafický originál mapy, ktorý sa následne ešte vykreslil tušom v kancelárii po skončení merania.
Keďže sa nezachovali žiadne číselné údaje, mapu v prípade poškodenia alebo zničenia nebolo možné obnoviť. Polohová presnosť týchto máp je otázna. Mapy sa síce vyhotovovali v určitom súradnicovom systéme, avšak neexistovala žiadna kontrola absolútnej presnosti pri meraní. Podľa vtedajších inštrukcií sa kontrolovala iba relatívna presnosť bodov medzi sebou navzájom pomocou odmerania dĺžok v teréne a ich porovnania s dĺžkami odsunutými z mapy. Mapy si počas svojej existencie prešli aj rôznymi úpravami a prepracovaním, ktoré mali vždy iba negatívny vplyv na polohovú presnosť jednotlivých bodov.
Tieto mapy boli neskôr naskenované, transformované do súčasného súradnicového systému S-JTSK a prepracované do vektorovej podoby, akú poznáme dnes. Problémom je aj samotná transformácia medzi historickými súradnicovými systémami a súčasným systémom S-JTSK. V teréne sa totiž nezachovali takmer žiadne body, ktoré by mali určené súradnice v oboch systémoch, preto nebolo možné jednoznačne vypočítať parametre tejto transformácie.
Ak teda uvážime všetky vplyvy, môžeme odhadnúť presnosť bodov v týchto mapách na úrovni 2 až 5 m. Táto presnosť dnes nevyhovuje požiadavkám na evidovanie nehnuteľností a v blízkej budúcnosti bude musieť byť v týchto katastrálnych územiach vykonané nové katastrálne mapovanie. Z tohto dôvodu nemusia ani rozmery pozemkov v mape zodpovedať stavu v teréne a môžu sa líšiť aj o niekoľko metrov. Nečíselné mapy tvoria dnes až približne polovicu z celkového počtu katastrálnych máp na našom území.
Problémom v týchto mapách je aj presnosť určenia výmer. V minulosti sa totiž výmery neurčovali analytickým výpočtom zo súradníc bodov, ako je tomu dnes, ale boli určované iba grafickým spôsobom z originálu mapy. Pri určovaní výmer sa v skoršom období parcely iba rozdelili na menšie jednoduché geometrické útvary (trojuholníky, lichobežníky) a ich miery boli odsunuté jednoduchými pomôckami. V neskoršom období už sa používali aj špeciálne pomôcky na určovanie výmer, ako napríklad planimetre. Tieto výmery sa od pôvodného mapovania už nijako neupravovali a sú zapísané aj na súčasných listoch vlastníctva
Keďže nebol tento výpočet príliš presný, výmery určené dnešným meraním v teréne sa môžu líšiť od výmer zapísaných na listoch vlastníctva. V prípade väčších parciel môže byť tento rozdiel aj na úrovni niekoľkých stoviek m2. Pri nečíselných mapách sú vždy zhromaždené aj novšie výsledky číselných meraní, ktoré boli vykonané v rámci tvorby geometrických plánov a parcely sú v nich určené s vysokou presnosťou, ale tieto sú dostupné iba pre geodetov, ktorí majú prístup do katastrálnej dokumentácie. Tieto číselné údaje taktiež nepokrývajú celé katastrálne územie, ale iba časti, kde boli tieto nové merania vykonané.
Vektorové katastrálne mapy číselné
Druhou veľkou skupinou sú vektorové katastrálne mapy číselné, ktoré sa začali vyhotovovať približne od roku 1927. Tieto mapy už boli vyhotovené v súčasnom súradnicovom systéme S-JTSK a pri meraní boli použité číselné metódy, čo znamená, že sa zachovali buď priamo merané veličiny (uhly, dĺžky), alebo aj súradnice jednotlivých bodov. Mapu je teda možné kedykoľvek obnoviť bez akejkoľvek straty presnosti. Taktiež aj polohová presnosť jednotlivých bodov je exaktne daná a definované sú aj metódy overovania presnosti merania.
Taktiež aj pri prepracovaní pôvodných papierových máp do digitálnej formy nedošlo k žiadnej strate presnosti, keďže boli známe súradnice jednotlivých bodov. Výmery parciel síce ešte mohli byť v skorších obdobiach počítané aj graficky, väčšinou sa však použil analytický výpočet zo súradníc, preto môžeme výmery parciel zapísané na listoch vlastníctva považovať za exaktné.
Všeobecne môžeme povedať, že tieto mapy spĺňajú súčasné požiadavky na evidovanie nehnuteľností. V niektorých mapách sa síce môžu vyskytnúť určité chyby, ktoré vznikli pri pôvodnom meraní, ale tieto chyby majú väčšinou charakter systematického posunu, teda rozmery ani výmery pozemkov tým nie sú ovplyvnené. Tieto mapy opäť tvoria približne polovicu katastrálneho mapového fondu.
Informácie o druhu katastrálnej mapy v jednotlivých katastrálnych územiach sú verejne dostupné pomocou aplikácie „miniGIS“. Táto aplikácia je však primárne určená pre geodetov a bežný človek jej pravdepodobne nebude rozumieť. Preto ak máte určité pochybnosti o zobrazení vášho pozemku v katastrálnej mape alebo jeho výmere, neváhajte sa obrátiť na geodeta, ktorý vám zameria váš pozemok presnými geodetickými metódami a vyše pochybnosti potvrdí alebo vyvráti.
Článok pre vás pripravil: ING. PETER KYSEĽ