Geometrický plán je technickým podkladom pre právne úkony a rôzne iné listiny. Vyhotovuje sa na základe geodetických prác a zobrazuje nehnuteľnosti pred a po zmene, pričom sa tu uvádzajú aj ďalšie nové údaje, ako napríklad nové parcelné čísla, druhy pozemkov, výmery parciel alebo právne vzťahy.
Operát geometrického plánu
Pri tvorbe geometrického plánu geodet vyhotoví komplexnú dokumentáciu, ktorá sa ako celok nazýva aj operát geometrického plánu. Ten okrem samotného geometrického plánu obsahuje ešte aj záznam podrobného merania zmeny a elektronické podklady na aktualizáciu súboru geodetických informácií a súboru popisných informácií katastra. Zákazníkovi sa však do rúk dostane iba samotný geometrický plán, ktorý je väčšinou iba v papierovej forme, a ostatné dokumenty zostávajú iba interné pre potreby geodetov a vlastníkom bežne nie sú dostupné. V nasledujúcich riadkoch si vysvetlíme, prečo by vlastníci nemali merať vzdialenosti v týchto geometrických plánoch.
Absencia hodnoty mierky
Geometrické plány sú vyhotovené na podklade geodetických meraní, ktorých presnosť je v súčasnosti vysoká, a grafická časť geometrického plánu sa vždy vyhotovuje v určitej presne definovanej mierke. Problém však je, že podľa súčasných smerníc sa hodnota mierky v grafickej časti geometrického plánu neuvádza. Preto zákazník v podstate ani nemá odkiaľ vedieť, v akej mierke bol jeho geometrický plán vyhotovený. Preto ak by aj odmeral vzdialenosť v geometrickom pláne, hodnota by mu bola v podstate zbytočná, keďže by si ju nevedel prepočítať na dĺžku v reálnom priestore.
Presnosť merania
Ak by si aj zákazník dokázal zistiť, v akej mierke bola grafická časť geometrického plánu vyhotovená, ďalším problémom môže byť presnosť merania. V katastri nehnuteľností totiž dnes pracuje s vysokou presnosťou, ktorá sa pohybuje na úrovni niekoľkých centimetrov. Grafické časti geometrického plánu sa však bežne vyhotovujú v mierkach až do 1 : 1000, prípadne aj v menších mierkach.
Predstavme si situáciu, že geometrický plán by bol vyhotovený napríklad v mierke 1 : 700. S bežnými pomôckami na meranie, ako je napríklad pravítko, vieme dosiahnuť presnosť merania dĺžky približne 0,5 mm. Ak by sme sa teda pri meraní v grafickej časti pomýlili o 0,5 mm, znamenalo by to, že v reálnom priestore sme sa pomýlili až o 35 cm. Táto hodnota síce pre laika nevyzerá príliš veľká, avšak z pohľadu presnosti merania v katastri nehnuteľností je už táto hodnota neprípustná. Ak by chcel zákazník odmerať dĺžku presnejšie, musel by použiť špeciálne pomôcky na kartometrické meranie v mapách. Tieto pomôcky sa však používali v minulosti, keď boli všetky katastrálne mapy spravované v analógovej papierovej forme. Dnes už však všetky katastrálne mapy máme prevedené do digitálnej formy, preto sa už tieto pomôcky nepoužívajú a môžeme ich nájsť pravdepodobne už iba v múzeu.
Rovinný súradnicový systém
Mnoho vlastníkov nehnuteľností si taktiež neuvedomuje, že všetky existujúce katastrálne mapy sú vyhotovené v rovinnom súradnicovom systéme. To znamená, že všetky dĺžky merané v teréne sú redukované do roviny kartografického zobrazenia a sú vodorovné. Keďže grafická časť geometrického plánu sa vyhotovuje na podklade katastrálnej mapy, všetky dĺžky, ktoré by sme v nej odmerali, budú vodorovné. Ak by sme však tú istú dĺžku odmerali v teréne, nebola by to dĺžka vodorovná, ale šikmá. Ak by sme teda tieto dĺžky chceli porovnať, museli by sme redukovať nameranú šikmú dĺžku do roviny, čo je však možné iba pomocou prevýšenia medzi začiatočným a koncovým bodom. Meranie prevýšenia medzi bodmi je však už zložitejšie a zákazník s bežnými pomôckami na meranie, ako napríklad pásmo, by ho pravdepodobne nezvládol. Preto najmä v kopcovitých oblastiach neodporúčame porovnanie dĺžok z geometrického plánu s dĺžkami v teréne, pretože rozdiel medzi vodorovnou a šikmou dĺžkou môže byť väčší a zbytočne by mohlo dôjsť k nedorozumeniam.
Nepresnosť nečíselných katastrálnych máp
Problém môže nastať aj v katastrálnych územiach, kde je spravovaná tzv. nečíselná katastrálna mapa. Tieto mapy totiž vznikli iba prepracovaním a digitalizáciou starých katastrálnych máp, ktorých história siaha až do 19. storočia a zatiaľ neboli nahradené kvalitnejšími číselnými mapami. Tieto mapy boli vyhotovené historickými nepresnými metódami merania. Navyše sa v tej dobe využívali iné súradnicové systémy ako dnes, pričom transformácia medzi týmito systémami nie je jednoznačná. Predpokladá sa, že presnosť týchto máp sa pohybuje na úrovni 2 až 5 m. Keďže ale nie je k dispozícii nič presnejšie, grafická časť geometrického plánu musí byť vyhotovená aj na základe týchto nepresných máp. Vyhotoveniu síce väčšinou predchádza implementácia číselných výsledkov, čo znamená, že rozmery parciel by mali zodpovedať stavu v teréne. Táto implementácia výsledkov merania však nemusí byť vykonaná vždy, keďže ide iba o grafickú časť a samotná katastrálna mapa sa aktualizuje na základe iných podkladov. Ak sa aj implementácia výsledkov vykoná, väčšinou sa tak deje iba v rozsahu riešených parciel, ktoré sú geometrickým plánom menené. Preto sa na dĺžky v grafickej časti geometrického plánu nemožno stopercentne spoľahnúť.
Záver
Z vyššie uvedených dôvodov teda neodporúčame zákazníkom, aby merali vzdialenosti v geometrickom pláne, ktoré im boli dodané. Ak teda potrebujete zistiť, koľko meria určitá vzdialenosť, vždy sa radšej obráťte na profesionálneho geodeta a vyžiadajte si od neho ďalšie podklady, prípadne ho zavolajte, aby vám predmetnú vzdialenosť odmeral s vysokou presnosťou pomocou geodetických prístrojov.
Článok pre vás pripravil: ING. PETER KYSEĽ